Krása vs. Realita
Čo je to krása pozná asi každý z nás čo je realita asi tiež. Hoci oba pojmy poznáme, slovne ich nikdy nedokážeme vyjadriť presne. Všetko naše snaženie je len márne opisovanie týchto pojmov za pomoci slovnej zásoby, ktoré máme ako inak kvôli mysli. Napriek tomu sa teraz stotožním so svojou mysľou a aspoň sčasti sa vám pokúsim vysvetliť moje dnešné prchavé nahliadnutie za písmená týchto dvoch slov.
Krása a realita, asi každý si myslí že jedna jestvuje v druhej. Je to však ilúzia. Samozrejme túto ilúziu vytvára naša myseľ. Realitu si predstavujem ako závoj ktorý, nám nedovoľuje vidieť neprejavené. Asi sa pýtate čo je to to neprejavené. Neprejavené je všade vôkol je však tak viditeľné a tak blízko vás že vám doslova uniká a nevnímate ho. Je to niečo čo je súčasťou vás ale zároveň vás to aj v mnohom prevyšuje. Ak by som mal slovne opísať neprejavené opísal by som to asi dvomi slovami, priestor a ticho. Aj toto je však veľmi chabé opísanie pretože, neprejavené sa nedá pochopiť. Naše JA sa skladá z teľa, mysle a neprejaveného. Keď sa neprejavené v nás zladí s neprejaveným ktoré je na vôkol nás, vidíme krásu lepšie povedané preciťujeme krásu. Naša myseľ nedokáže vidieť ani cítiť krásu. Občas sa nám stáva že zbadáme niečo užasne nádherné a cítime krásu. Iluzórne si však myslíme že to pochádza z našej mysle. Pravda je však taká že, vtedy naša myseľ nachvíľu stíchne a vaše neprejavené je zladené s okolitým neprejaveným. Ako náhle vám však napadne prvá myšlienka celé prežívanie krásy je už len spomienkou. V neprejavenom existuje forma. Každá forma má svoju esenciu ale len vďaka tomu že existuje v neprejavenom. Zoberme si vašu izbu. Čo je jej esenciou? Nábytok, posteľ, veci sú jej súčasťou ale nie sú jej esenciou. Podlaha, strop, steny, definujú ohraničenie izby teda sú tiež jej súčasťou ale nie esenciou. Čo je teda jej esenciou? Priestor. Prázdny priestor. Bez neho by totiž žiadna izba nemohla existovať. Môžeme teda povedať že to, čo tu nevidíme je reálnejšie než to čo tu vidíme. Neprejavené som v skratke opísal ako priestor a ticho ak by som to mal ešte kratšie opísať tak je to NIČ. Keďže priestor spolu s tichom tvorí nič. Vedci už aj dokázali že každý atóm je obklopený priestorom inak povedané každá forma je tvorená viac z ničoho než niečoho. Veľmi sa mi páči citát od nórskeho expresionistického maliara Edvarda Muncha, ktorý presne vystihuje spojenie nášho neprejaveného a neprejaveného okolo nás. „Z môjho hnijúceho teľa budú kvety rásť a ja v nich a to je večnosť.“ Či ježiša, ktorý hovorieval „roztkni kus dreva, som tam... zdvyhni kameň a nájdeš ma tam.“ Neprejavené v nás teda nie je oddelené od neprejaveného mimo nás ako by aj mohlo byť oddelené samotné nič. Ide len o našu hlučnú myseľ, ktorá nevie vo vnútri stíchnuť a nedovolí nám zladiť sa s neprejaveným.
Ako sa zladiť s neprejaveným.
Na zladenie sa s neprejaveným a nahliadnutie tak za oponu reality v ktorej je skutočná krása existuje viac spôsobov. Každý z týchto spôsobov však smeruje k jednému cieľu. K utíšeniu mysle. Naša myseľ skoro vždy myslí a doslova nedokáže prestať myslieť. Aj keď nahlas nič nehovoríme naša myseľ vo vnútri vždy všetko posudzuje, odsudzuje, porovnáva, chváli či kritizuje. Toto nevedoméj stotožnenie sa s mysľou voláme ego. To však budem rozoberať v inom článku. Všetci si všímame veci okolo nás kto si však všíma samotný priestor v ktorom sú dané veci? Skúste sa poobzerať a začať vnímať viac priestor v ktorom ste. Všímajte si veci, ktoré v priestore sú ale neposudzujte ich. Akceptujte ich také aké sú a uvedomte si aký je to zázrak, že môžu v priestore vôbec existovať. Keď sa zameriate na túto skutočnosť uvedomíte si neprejavené a vo všetkých hmotných veciach uvidíte pravú krasu, podstatu a esenciu danej veci. Ťažko sa to vysvetľuje keďže myseľ to ani z ďaleka nedokáže pochopiť. Musíte sa proste zladiť a prežiť to.
Ďalší spôsob ako sa zladiť s neprejaveným je ticho. Ticho je brána do neprejaveného. Začnite sa sústreďovať viac na ticho. Každý zvuk vzniká z ticha, počas svojho trvania je obklopená tichom a znovu utícha späť do ticha. Dokonca aj medzi slovami, ktoré vyslovujeme alebo pesničkami ktoré počúvame sú kratučké pasáže ticha. Začnite si teda všímať viac ticho ako samotný zvuk v nej potom nájdete aj samotnú krásu zvuku. Ticho je pokoj, pokoj je neprejavené.